Keď sa ti tvoja vízia zdá priveľká

Dokázala si to. Posadila si sa, spísala svoju víziu a na chvíľu to bol nádherný pocit.

A potom, možno hneď na druhý deň ráno, sa ozval iný hlas: Čo si o sebe vlastne myslíš?

Ak sa ti to stalo, nič sa nepokazilo. Naopak, často je to znamenie, že si napísala niečo pravdivé.

Prečo prichádza zakolísanie

Skutočná vízia je zo svojej podstaty väčšia než tvoj súčasný život. Tvoja myseľ — ktorej úlohou je držať ťa v bezpečí a v známom prostredí — sa pozrie na ten rozdiel a spustí poplach. Zakolísanie nie je dôkaz, že je vízia nesprávna. Je to dôkaz, že vďaka nej rastieš.

Nezmenšuj preto víziu, aby sa zmestila do tvojho pohodlia. Radšej si daj niečo, čoho sa môžeš držať.

Tri kotvy

1. Čítaj si ju každý deň. Päť minút, ráno alebo večer, v prítomnom čase. Keď si na ňu zvykneš, z „nemožného“ sa stane „nezvyčajné“ a z „nezvyčajného“ „moje“.

2. Zbieraj dôkazy. Každý týždeň si poznač jednu vec — akokoľvek malú — ktorá sa pohla smerom k tvojej vízii. Rozhovor. Dopyt. Hranicu, ktorú si si udržala. Malé dôkazy dávajú veľkému snu pevnú pôdu pod nohami.

3. Požičaj si vieru. V dňoch, keď v ňu nedokážeš veriť sama, nechaj niekoho, aby veril za teba: koučku, kamarátku, kruh žien na rovnakej ceste. Presne na to je úľ.

Menšie kroky, nie menšia vízia

Keď ťa vízia zahlcuje, odpoveďou takmer nikdy nie je chcieť menej. Odpoveďou je urobiť dnes menší krok. Veľkosť sna a veľkosť ďalšieho kroku sú dve rôzne veci.

Preskúmať Beelieve in Your Vision